Taktiež bola začatá likvidácia rómskych osád, hlavne v oblastiach turistického ruchu a stovky rómskych rodín, ktoré tu bývali, dostali byty alebo sa im pomocou pôžičiek umožnila individuálna výstavba. Pre Rómov boli taktiež vyhľadávané staršie a opustené domy, ktoré by mohli osídliť.

Podobný postup bol použitý i v programe vzdelávania rómskych detí: vydávali sa rôzne opatrenia, ktoré nútili rómskych rodičov, aby posielali svoje deti do školy, čo spôsobilo názor, že škola je trápenie, nie nevyhnutnosť. Na zmenu života Rómskeho obyvateľstva vláda vynakladala nemalé finančné prostriedky, avšak boli aplikované bez skutočného poznania potrieb rómskeho obyvateľstva, preto tieto opatrenia boli často málo úspešné, začo vinili opäť Rómov. Avšak mnohým Rómom sa podarilo vymaniť sa zo zaostalého spôsobu života, získať odbornú kvalifikáciu, vyriešiť svoj bytový problém.

​

V roku 1965 vydala Vláda ČSSR uznesenie, v ktorom vytýčila koncepciu rozptylu a systematického odsunu rómskeho obyvateľstva do iných častí republiky. V rámci vypracovaných "Zásad pre organizovanie rozptylu a presunu" boli určené "družobné kraje", ktoré mali prijať Rómov zo Slovenska. V roku 1967 bolo zo Slovenska vysťahovaných 3 178 ľudí, pričom sa späť v tom istom roku vrátilo 1 034 Rómov. V rokoch 1965-1968 sa problematikou Rómov zaoberal "Vládny výbor pre otázky cigánskych obyvateľov". V roku 1969 vznikla pri slovenskom Ministerstve práce a sociálnych vecí "Komisia vlády pre otázky cigánskych obyvateľov". Svoju činnosť zameriavala na riešenie problémov zamestnanosti, hlavne na zaraďovanie všetkých práceschopných rómskych občanov do pracovného procesu, výchovu rómskej mládeže, prevýchovu dospelých, riešenie úrovne bývania a elimináciu zvýšenej kriminality. Táto nová koncepcia vlastne priniesla politiku veľkorysého poskytovania sociálnych výhod rómskemu obyvateľstvu. Tieto príspevky a značné sociálne výhody istým spôsobom diskriminovali ostatné obyvateľstvo.

Komisia vlády, okresné komisie a celá sieť terénnych pracovníkov boli v roku 1991 zrušené. Zlikvidoval sa tak významný prostriedok vzájomnej komunikácie medzi štátnymi orgánmi a rómskym obyvateľstvom.[1]

 

Roškovce:

Počas druhej svetovej vojny z obce nezahynul nikto v boji. Nemeckí vojaci bývali dočasne i v Rožkovciach, kde im ženy varili a muži chodili kopať zákopy do Rožkovskej doliny, za čo dostávali plat. Chlapi sa skrývali pred povolaním do vojska v lese.[2]

​

Spišské Podhradie:

V dostupnej kronike Spišského Podhradia nachádzame informácie len o majoritnom obyvateľstve. Rómovia sú spomínaní len okrajovo. Kronika popisuje prenasledovanie Židov, rozpredávanie ich majetku a ich následné odvedenie. Podľa záznamov kroniky boli v Spišskom Podhradí  v roku 1940 traja Rómovia.  Na porovnanie, Nemcov bolo 241 a Židov 444. O prítomnosti rómskeho obyvateľstva v regióne ďalej svedčí aj to, že v časti spoločenského života za slovenského štátu je spomínaný „cigáň“, ktorý podľa kontextu predstavoval hudobnú zložku a stál 400 Kč.

V roku 1944 bol založený Pracovný tábor mládeže v Levoči, chlapci od 18 – 21 rokov museli nastúpiť na opevňovacie práce k Spišskému Hrhovu a večer sa vracali do Levoče. Zo Spišského Podhradia tam bolo 14 chlapcov. Na konci vojny sa zachránilo len približne 30 Židov z obce. Prišli o svoj majetok a museli začínať odznova. Kronika ďalej zachytáva aj obdobie komunizmu v obci, povinnú odovzdávku majetku - kontingent, vznik Komunistickej strany a ďalšie udalosti. Rómovia sú opäť spomínaní len okrajovo, v roku 1960 evidovali v škole 8 rómskych žiakov, v 1961 ich bolo desať.[3]

​

Plavecký Štvrtok:

V historických prameňoch sa nikde neuvádza, že na území Plaveckého Štvrtka  začala vznikať rómska osada. Bolo to okolo roku 1910. V miestnej Kronike bolo zaznamenané, že v roku 1930 bolo v Plaveckom Štvrtku asi  32 Rómov teda asi 6 rodín. O 5 rokov neskôr to bolo už 72 ľudí rómskeho pôvodu čo bolo asi 15 rodín no a v období M. svetovej vojny to bol až 35 rodín s počtom 235 ľudí. V Kronike sa ďalej uvádza že ľudia cigánskeho pôvodu alebo aj Cigáni, žili v malých skromných chatrčkách, alebo prístreškoch, kde ich bolo na kope veľa. Tí zručnejší Rómovia vyrábali a predávali po obciach metly tzv. brezovice. A vraj sa sem tam stratila aj sliepka, no vyslovene nikto nemal pocit, že by Rómovia boli zlodeji. Niektorí mali veľa detí, naopak niektorí len jedno.

Počas nemeckej okupácie územia bolo niekoľko Rómov – mužov odvedených do koncentračného tábora do Osvienčimu. Osadu miestni ľudia vypálili a Rómovia poutekali do okolitých dedín, najmä do Lábu. Mnohí odišli do Českej republiky. Po skončení vojny sa ľudia, čo boli v koncentračnom tábore vrátili domov a založili na tých istých miestach novú osadu. Niektorí ľudia sa z neďalekých okolitých obcí vrátili, no tí, čo odišli do susednej Českej republiky, tí vytvorili silnú komunitu práve v Čechách. Okolo roku 1961  v Plaveckom Štvrtku mohlo byť asi 200 Rómov.[4]

​

Príspevok bol vypracovaný na základe článkov:

 

[1] ŠUVADA, Martin. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : POMS, 2015.

Arne B.Mann: Rómsky dejepis, Kalligram, 2001.

KUMANOVÁ,  Z: Základné fakty o holokauste Rómov na Slovensku, www.rusyn.sk

[2] TALPÁŠ, J.: Z histórie Rožkoviec, 2011. Polypress Levoča

[3] Kronika Spišského Podhradia

[4] Kronika Plaveckého Štvrtka

​